Manawydan.eu
Kniha : Elf
Autor : Anneke
Čo je to elf? Alebo skôr, kto je to elf? Každý z vás, moji mladý elfovia, by si mal položiť túto otázku.
Myslíte si, že vaša krv vas ospravedlní pred všetkými zákonmi. Myslíte si, že pôvod vašich rodičov vám dáva právo pocitu nadradenosti. Nadradenosť elfa je oprávnená, ale elf nie je ten kto sa narodí z elfskej krvi. Elf je niekto kto si osvojí život elfov. Kto si osvojí rozvážnosť, zmierenosť s prírodou, osudom a všetkým dianím okolo neho. Niekto kto ctí elfskú tradíciu, niekto kto si ctí elfsú múdrosť.
Elf kráča s hlavou vztýčenou. S mysľou jasnou a s rozvahou na pamäti. Elf to je krása duše, krása tela a krása mysle. Elfovia sú hrdí, pretože majú byť načo. Ale zároveň sú skromní, pretože vedia, že hrdosť bez skromnosti je pýcha. Elfovia sú odvážni, ale bojom sa vyhýbajú. Oni totižto vedia, že odvážnosť bez umiernenosti sa mení v zlosť a tyraniu. Preto ty, kto máš uši špicaté, predtým než meč alebo slovo vytasíš, uváž, prečo to robíš. Uváž kto si. Uváž kym chceš byť. Uváž či chceš byť elfom alebo drowom. Oni sú koniec koncov tiež len elfovia, hoci temní...
Od elfa k drowovi je velmi blízko a zároveň veľmi ďaleko.
Je to len a len na tebe, kým sa staneš. Mnohí mladí, telom silní, no s mysľou nevyzretou, rozhodli sa zachádzať s elfským menom ako so zbraňou. Zmysleli si, že
zrazia úbohých a nečistých na kolená. Mysleli si, že vyvišovaním sa, získajú hrdosť. Získali len pýchu. A múdrosti elfov, ostali len oči pre plač.
Elf sa musí naučiť byť elfom. Len vtedy, ak si toto uvedomí, pravá elfská rasa sa zrodí. Báje o hrdinoch rozprávajú o činoch.
Zabúdajú vykresliť, že hrdinom sa nemožno narodiť.
Sláva sa musí zaslúžiť, nie vydobiť.
Nestačí ti len draka skoliť, musíš sa naučiť slová voliť.
Otázka vyvstáva, či len mečom sa oháňa. Starý sa pýta, odkial pochádza. Prichádza veta, ktorá bolí a uráža. Sliny prskajú, slová ničia. Pýchou sa zožierajú, na činy nehladia.
Elf je krásou zrodený, múdrosťou vytvarovaný, a cťou vyhladený. Tak sme elfovia, sme pokojní? Či sme len orkovia zúriví? Slová vážime, blízkych strážime? Či ako ľudia len svoj prospech si hľadíme? Zatvárame oči pred svetom? A ako dáky trpaslíci
schovávame sa pod povrchom? Sme súčasťou tochto sveta a nie je potrebná už žiadna ďalšia veta. Elfovia sú na tomto svete aby sa oňho starali. Aby ochránili posledné zbytky krásy. Sme tu preto aby sme učili mladé rasy, ktorým smerom
kráčať. Problémy tohto sveta sú naše problémy. Bolesť tejto zeme je aj našou
bolesťou. My sa staráme o to aby Manawydan prežil. Aby táto krásna krajina ostala krásnou. Tak kým teda sme? A hlavne, kým si ty? Odpoveď si nájdi, ži podla nej, stretneme sa na konci, bude nás súdiť história...
Autor : Anneke
Čo je to elf? Alebo skôr, kto je to elf? Každý z vás, moji mladý elfovia, by si mal položiť túto otázku.
Myslíte si, že vaša krv vas ospravedlní pred všetkými zákonmi. Myslíte si, že pôvod vašich rodičov vám dáva právo pocitu nadradenosti. Nadradenosť elfa je oprávnená, ale elf nie je ten kto sa narodí z elfskej krvi. Elf je niekto kto si osvojí život elfov. Kto si osvojí rozvážnosť, zmierenosť s prírodou, osudom a všetkým dianím okolo neho. Niekto kto ctí elfskú tradíciu, niekto kto si ctí elfsú múdrosť.
Elf kráča s hlavou vztýčenou. S mysľou jasnou a s rozvahou na pamäti. Elf to je krása duše, krása tela a krása mysle. Elfovia sú hrdí, pretože majú byť načo. Ale zároveň sú skromní, pretože vedia, že hrdosť bez skromnosti je pýcha. Elfovia sú odvážni, ale bojom sa vyhýbajú. Oni totižto vedia, že odvážnosť bez umiernenosti sa mení v zlosť a tyraniu. Preto ty, kto máš uši špicaté, predtým než meč alebo slovo vytasíš, uváž, prečo to robíš. Uváž kto si. Uváž kym chceš byť. Uváž či chceš byť elfom alebo drowom. Oni sú koniec koncov tiež len elfovia, hoci temní...
Od elfa k drowovi je velmi blízko a zároveň veľmi ďaleko.
Je to len a len na tebe, kým sa staneš. Mnohí mladí, telom silní, no s mysľou nevyzretou, rozhodli sa zachádzať s elfským menom ako so zbraňou. Zmysleli si, že
zrazia úbohých a nečistých na kolená. Mysleli si, že vyvišovaním sa, získajú hrdosť. Získali len pýchu. A múdrosti elfov, ostali len oči pre plač.
Elf sa musí naučiť byť elfom. Len vtedy, ak si toto uvedomí, pravá elfská rasa sa zrodí. Báje o hrdinoch rozprávajú o činoch.
Zabúdajú vykresliť, že hrdinom sa nemožno narodiť.
Sláva sa musí zaslúžiť, nie vydobiť.
Nestačí ti len draka skoliť, musíš sa naučiť slová voliť.
Otázka vyvstáva, či len mečom sa oháňa. Starý sa pýta, odkial pochádza. Prichádza veta, ktorá bolí a uráža. Sliny prskajú, slová ničia. Pýchou sa zožierajú, na činy nehladia.
Elf je krásou zrodený, múdrosťou vytvarovaný, a cťou vyhladený. Tak sme elfovia, sme pokojní? Či sme len orkovia zúriví? Slová vážime, blízkych strážime? Či ako ľudia len svoj prospech si hľadíme? Zatvárame oči pred svetom? A ako dáky trpaslíci
schovávame sa pod povrchom? Sme súčasťou tochto sveta a nie je potrebná už žiadna ďalšia veta. Elfovia sú na tomto svete aby sa oňho starali. Aby ochránili posledné zbytky krásy. Sme tu preto aby sme učili mladé rasy, ktorým smerom
kráčať. Problémy tohto sveta sú naše problémy. Bolesť tejto zeme je aj našou
bolesťou. My sa staráme o to aby Manawydan prežil. Aby táto krásna krajina ostala krásnou. Tak kým teda sme? A hlavne, kým si ty? Odpoveď si nájdi, ži podla nej, stretneme sa na konci, bude nás súdiť história...