[RP] Lyann Vey

[Aneroth]

Pôda jest mojím chlebom, 

príroda matkou

Ubehlo veľa dní a mesiacov. 

Moje ruky, zocelené a drsné na dotyk sa stali kronikou môjho života. 

Je v nich vpísaný každý vypestovaný plod, upečený chlieb či narodenie zvieracieho potomka na mojej farme. 

Ale aj napriek tomu, stále dokážu nežne pohladiť nemú tvár a vdýchnuť do svojej práce lásku.

    Na úsvite

Mojím prvým domovom, tak ako mnohých, bol Ishar.
Dennodenne som rozrývala pôdu na poly v hobitiom mestečku a slnečné lúče ma pálili na pokožke. Začiatky, hlavne nás, remeselníkov, sú vždy ťažké. Pláce za náš um je málo a človek sa musí s ťažkým nákladom potácať od mesta k mestu aby čo to zarobil. Trh sa dokázal rýchlo meniť a zároveň bol bolestne nemenný. Trvalo mi dlho než som si navykla na všetky triky, úskoky a taje obchodovania. No ani ich znalosť vám nemusela zaručiť obživu. 

Unavené šťastie sa jedného dňa rozhodlo oddýchnuť si a spočinulo na mojich ramenách.

Vykúpením z chudoby sa mi stali malé, neforemné a hrboľaté húseničky, ktoré sa večne skoro až bezmocne hmýrili v tráve a snažili sa schovať pred slnkom.
V ruke som držala sekeru, pot kvapkal na zem vedľa nich ako som sa nakláňala a sledovala ich malé telíčka.
Ako remeselník musíte počítať s tým, že na prežitie je treba nie len to, s čím ste sa rozhodli živiť, ale aj mnoho iných manuálnych zručností. Aspoň zo začiatku. 
Dni a noci som trávila v Isharských doloch, kde som sa snažila vyťažiť aspoň malý kúsoček vzácneho kovu či drahokamu aby som ďalšiu noc netrávila v ošarpanom hostinci, kde všetky izby páchli po pive a pote.
Aj drevo mi prestalo byť cudzie a chvíľami sa zdalo, že zoťať strom je ľahšie ako vypestovať obilie. A presne vtedy, vedľa spadnutého stromu, sa z čista jasna objavili v tráve, spolu s jemnými nitkami, ktoré boli vláčne na dotyk. 
Pocítila som jemné zaplesanie môjho srdca i keď moja myseľ ešte nepochopila na čo sa vlastne pozerám.

Mojím vykúpením sa stal hodváb.

Len málokto v tej dobe dokázal rozlúsknuť tajomstvo malých húseníc a dostať z nich tú cennú tkaninu. Napriek tvrdosti sveta sa našli osoby, ktoré vedeli oceniť krásu jemnej látky, ktorá na vás splývala ako koža v podobe krásnych šiat či zdobených košieľ. 
Dni boli dlhé a noci krátke. Slnko akoby pražilo ešte viac ako inokedy a v noci sa studený vzduch zahryzával do pokožky pod oblečením. No vytrvala som a s nádejou v duši sledovala košaté koruny stromov, ktoré sa onedlho stali liahňami malých húseníc.
Náruč som mala zaraz plnú vlákien, ktoré sa rady poddávali vetru a jemne plápolali. Stala som sa dodávateľom hodvábu. Ako sa však dalo očakávať, trh sa ním po čase riadne nasýtil. To už som však mala vo vrecku dostatok zlatých mincí na lepší život.
Ishar, ktorý akoby zhmotňoval všetku únavu a drinu, všetky rany a neduhy, som nechala za sebou. Vydala som sa za vychádzajúcim slnkom a silueta mesta sa za mnou pomaly zmenšovala až napokon úplne zmizla.

Moje kroky smerovali k Cyprone.

Pozn. Brak: +++